História chaty

Chatu pod vrchom Jedľovina nad obcou Varín postavili v prvej polovici 20. storočia. Za jej vznikom stáli miestni turistickí nadšenci, ktorí rozpútali v Malej Fatre menšiu chatovú revolúciu. Za ich čias sa postavili chaty ako Chata pod Chleboch, pod Rozsutcom, Suchým a v neposlednom rade aj Chata pod Jedľovinou, ktorá sa v začiatkoch svojej histórie nazývala Salátova chata, podľa varínskeho mlynára Michala Saláta. V roku 1964 sa jej novým majiteľom stali Sklárne Moravia Kyjov, ktoré chatu sprístupnili širokej verejnosti. O štyri roky neskôr vybudovali pár metrov od nej, v Sedle pod Jedľovinou, kúpalisko. V nasledujúci rokoch zažívala chata zlatú éru. Konali sa tu pionierske tábory, turistické zrazy a pešo tu prichádzali dedinčania, aby sa v horúcich dňoch schladili v jedinom bazéne na okolí.

Všetkému bol koniec 25. augusta 1998. Chata z doposiaľ neznámych príčin zhorela do tla. Ako, to sa  nepodarilo objasniť. Existuje teória, že ju niekto podpálil úmyselne. Horela totiž zvnútra, čo mali potvrdiť aj vyšetrovatelia. Podľa spomienok varínskych hasičov hasili požiar niekoľko hodín tandemovou technikou, čo znamená, že vodu čerpali z bazéna do cisternových vozidiel až k horiacej chate. „Požiar riadili hasiči zo Žiliny a dozor po požiari vykonávali naši dobrovoľníci ešte týždeň, pretože to dlho tlelo,“ hovorí jeden z členov Dobrovoľného hasičského zboru Varín.

Požiar urobil svoju prácu dokonale. Z kedysi najznámejšej chaty na okolí zostala len suť. Dnes na jej mieste stojí nová, aj keď menšia chata. Jej majiteľom je pôvodom Žilinčan, ktorý si chatu dokončil a už 15 rokov v nej býva. „Žijem tu celoročne. Mám tu pokoj, ticho a nádherný výhľad na celú kotlinu,“ opisuje čaro chatárskeho života Pavol Rajman.

Spoločnosť mu robia verní spoločníci – psy a mačky i lesné zvieratá, a to najmä vysoká a srnčia zver. „Každý rok tu stretávam medvede, minimálne sedem som videl z auta. Dakedy, keď sa mi tu ovce pásli, mi behom jednej jesene štyri zabili,“ hovorí chatár.

Občas ho prídu pozrieť aj rodinní príslušníci alebo záujemcovia o ubytovanie. „Nečakanú návštevu ani nočný „prepad“ som tu zatiaľ nemal. Len raz mi turisti z Poľska prišli zabúchať na dvere a spýtať sa na ubytovanie, pretože nemali kde prespať,“ spomína. Cesta do civilizácie nie je vraj taká tŕnistá, akoby sa mohlo zdať. Pešo je to do Varína asi 45 minút, autom 10 minút. Skutočný problém nastáva až vtedy, keď nasneží. „Dve zimy tu bolo snehu až po pás. Vtedy som sa musel do chaty priam predierať. Mám tu zvieratá, musel som ich prísť nakŕmiť,“ hovorí chatár Pavol Rajman.

Názov „Chata pod Jedľovinou“ je už desaťročia známy a zaužívaný, ale nie je patentovaný, tak sa ho snažia využiť aj iní. Ale pôvodná Chata pod Jedľovinou je len jedna.